reklama

Ako sme na vojne na zimných previerkach štartovali autá.

Na základnej vojenskej službe sa vždy pred zimným vojenským cvičením konali previerky bojovej pripravenosti techniky a jej obsluhy. Ich cieľom bolo zistenie aktuálneho stavu a odstránenie prípadných nedostatkov, aby sa pri následnom cvičení technika vôbec dostala z kasární na miesto určenia. Záviselo totiž na tom hodnotenie úspešnosti cvičenia a naň naviazané prémie dôstojníkov. No a aby sme sa aj my vojaci základnej vojenskej služby pri tých previerkach snažili, boli sme motivovaní prísľubmi krátkodobého voľna k opusteniu posádky  - tzv. opušťákov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (47)

Ani naše kasárne, určené hlavne na motorizované zabezpečenie neďalekého veliteľstva Západného vojenského okruhu v Tábore, neboli výnimkou. Hlavnú časť ich posádky tvorili dva prápory vodičov štábnych nákladných áut a tak sa zimné previerky bojovej pripravenosti našich kasární zameriavali hlavne na schopnosť naše skriňové vétriesky i tatrovky a plachtové UAZ-y (ruské verzie džípov) i v treskúcich mrazoch v predpísanom termíne naštartovať, prejsť s nimi cez bránu kasární a dôjsť načas na určené zhromaždisko do lesa.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Aby vôbec aspoň niektoré vozidlá v treskúcich mrazoch naštartovali, dávala sa do vozidiel s dieselovými motormi zimná nafta (bola redšia než letná, ktorá pri dvadsať stupňových mrazoch v palivových potrubiach zamŕzala) a pred štartovaním sa priamo do valcov vstrekoval éter. A do benzínových motorov sa zase do karburátorov vstrekoval nitrometán. Ale pri takýchto nízkych teplotách olej v motoroch stuhol a podchladené batérie so zníženou kapacitou nevládali motory ani len pretočiť, nieto ich naštartovať. A tak sa motory štartovali za pomoci pojazdného akumulátorového vozíku, zabezpečujúceho dostatočný štartovací prúd. Lenže vozík bol len jeden, čakalo sa naň desiatky minút a jeho akumulátory kapacitou nestačili na naštartovanie všetkých vozidiel v autoparku.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Bol práve začiatok decembra a blížilo sa „nečakané" zimné cvičenie. Mrzlo, len tak prašťalo, všade boli záľahy snehu a každému bolo jasné, že technika sa ani s éterom a akumulátorovým vozíkom len tak ľahko nenaštartuje. Náčelník kasární si toho bol tiež plne vedomý a tak pod hrozbou straty svojich prémií za neuspokojivú úroveň výcviku preto opäť tesne pred cvičením nahlásil previerky bojovej pripravenosti vozidiel. A aby vojakov nejako motivoval, vydal denným rozkazom verejný prísľub, že posádky prvých piatich vozidiel, ktorí naštartujú bez pomoci akumulátorového vozíka a opustia bránu kasární, dostanú na blížiace sa Vianoce opušťák na návštevu svojich najbližších.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Nuž, taký vianočný opušťák by sa každému z nás hodil. Náš malý odlúčený útvarček pozostával zo šiestich vodičov, štyroch spojárov a siedmich absolventov (vysokoškolákov s ukončenou vojenskou katedrou). Na starosti sme mali práve päť vozidiel (dve vétriesky, jednu tatrovku, ruský ZIL a UAZ). A tak sme začali premýšľať, ako zabezpečiť, aby to boli práve naše autá, ktoré rýchlo bez akýchkoľvek problémov naštartujú a bránami kasární prejdú ako prvé.

Kasárne boli práve vo výstavbe a jedným z budovaných objektov bola nová kotolňa. Montéri tam práve zváračkou s výstupným jednosmerným prúdom zvárali potrubia vykurovacieho systému a pripájali ich na kotly. No a pri pozorovaní ich pracovnej činnosti ma napadla prekrásna myšlienka, ako bez čo i len najmenších problémov aj v najtuhšej zime bez pomoci akumulátorového vozíku hravo naštartovať naše vozidlá. 

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Autopark ležal pod úbočím práve pod našim dreveným baráčikom a jeho brána bola na opačnom konci než náš baráčik. Ostatní vojaci z vodičských práporov to mali zo svojich nových murovaných ubikácií pomedzi iné budovy k bráne autoparku podstatne ďalej než my a tak sme dokázali byť pri bráne aj o 1-2 minúty skôr. A našli sme jednoduchý spôsob, ako tento časový náskok ešte zvýšiť. Naše autá sme zaparkovali čím ďalej od brány až na konci autoparku pod našim baráčikom, kde nik nechcel stáť, lebo pri súčasnom naštartovaní vozidiel sa vychádzalo podľa poradia parkovacích miest. Bolo to však najbližšie k nášmu baráčiku a nik nevidel, čo tam pri poplachu robíme. No a uvoľnili sme pletivo plota a spravili sme v ňom maskovanú dostatočne veľkú dieru, ktorou by bez problémov prešiel i detský kočík, aby sme mohli pri poplachu dobehnúť k autám skratkou, čím sme získali ďalšie cenné 1-2 minúty.

Z drevenej khaki muničnej debničky a starých erárnych vojenských lyží nájdených na povale nášho baráčiku sme vyrobili sánky pre zváračku. Od montérov sme si po skončení ich pracovnej doby za kartón ušetrených kádečiek (vojenské konzervy s dávkou potravín pre jedného vojaka na jeden deň) požičali jednu ich zváračku na jednosmerný prúd. Dozadu na debničku sme ešte upevnili otáčavý bubon z telefónneho kábla, na ktorom bola navinutá trojfázová predlžovačka, požičaná pre zmenu zo stolárskej dielne kasární. Zmerali sme si štartovacie prúdy jednotlivých vozidiel a predlžovačku sme zapli hneď za hlavný istič baráčiku, aby sme obišli všetky poistky.

Zatiaľ čo všetci ostatní vodiči z kasární celú noc pred previerkami pretáčali motory svojich pridelených vozidiel, aby im olej v prevodovkách nestuhol a nevyspaní nad ránom už mali úplne vybité akumulátory, my sme sa z chuti doružova vybúvali a kapacitu akumulátorov ušetrili. Po vyhlásení poplachu sme vyrazili skratkou z kopca ťahajúc sánky so zváračkou a bubnom, z ktorého sa automaticky rozvíjal kábel predlžovačky a cez maskovanú dieru v plote sme vtiahli zváračku k našim vozidlám. No a potom vstrekujúc éter do valcov či nitrometán do karburátorov, maskovaní zdvihnutými kapotami, sme za pomoci jednosmernej zváračky hravo naštartovali všetky naše vozidlá. Stačilo len nastaviť príslušné prúdové obmedzenie podľa typu auta, zapnúť svorky zváračky na kontakty akumulátorov a pretáčať motory tak dlho, až motory chytili. A tak kým ostatní vodiči dobehli a začali pretáčať svoje motory, my sme už mali všetky naše autá dávno naštartované.

Zatiaľ čo všetci ostatní vodiči z oboch autopráporov s v noci vybitými akumulátormi autách sa v autoparku hádali o akumulátorový vozík, všetkých päť našich vozidiel zoradených v kolóne s predpisovými rozosrupmi suverénne v rekordnom čase od vyhlásenia poplachu prešlo cez bránu kasární okolo ich užasnutého náčelníka, zatiaľ čo dozorný nášho útvarčeku i so svojim pomocníkom narýchlo zalátali dieru v plote, odtiahli sánky so zváračkou späť a zbalili kábel.

Bol to skutočne brilantný organizačný výkon, za ktorý sme si tie opušťáky naozaj zaslúžili. Na zhromaždisku sme preto plní radostného očakávania a uspokojenia z dobre vykonanej práce desiatky minút čakali na oneskorený príjazd zvyšku kasární (štvrtina vozidiel vôbec nenaštartovala a zostala v autoparku) a zatiaľ sme si v duchu premietali, aké krásne to bude stráviť Vianoce so svojimi najbližšími doma ďaleko od kasární. Predčasne. Sľúbené opušťáky sme totiž nikdy nedostali. Náčelník kasární sklamaný skutočnosťou, že na rozdiel od nás nik z jemu dvoch podriadených autopráporov nedokázal včas naštartovať, dospel priamo na zhromaždisku už pri predbežnom vyhodnocovaní výsledkov previerok bojovej pripravenosti k záveru, že nie je možné narušiť ani bojaschopnosť ani bojovú pripravenosť nášho útvaru a pustiť nás všetkých na Vianoce na dva dni domov. A to ani na etapy.

Vidina sviatkov príjemných strávených s rodinami sa rozplynula, naše sklamanie bolo obrovské, bezmocnosť zúfalá a odhodlanie sa okamžite pomstiť neodvratné. A tak teda zo zhromaždiska po vyhlásení výsledkov napriek 20 stupňovému mrazu odišli späť do kasární bez najmenších problémov všetky vozidlá z kasární s výnimkou UAZ-u len naľahko oblečeného náčelníka kasární. Nejakou nešťastnou zhodou okolností z jemu absolútne neznámych a nepochopiteľných dôvodov svoj UAZ nedokázal nijako naštartovať. Po dvoch hodinách márnych pokusov musela z kasární privolaná odťahová služba UAZ na kosť premrznutého náčelníka odtiahnuť späť. Deci vody pridanej do nádrže pri -20 stupňoch dokázalo v palivovom potrubí UAZ-u spraviť zázraky. Som si absolútne istý, že dokonca ani naša štartovacia zváračka na sánkach by ho naštartovať nedokázala.

Naše debničkové sánky sme však ešte raz už za dva týždne dôsledne využili. Dotiahli sme na nich na baráčik na Vianoce štyri sudy piva, z ktorých sme sa všetci sedemnásti na Vianoce na protest totálne ožrali, čím sme na dva dni dokonale rozvrátili ako bojaschopnosť, tak i bojovú pripravenosť nášho útvaru. A vážne prechladnutý náčelník škrípajúci zubami sa musel tváriť, že nič nezbadal, aby nás všetkých do jedného nemusel dať zatvoriť do posádkovej basy a predĺžiť tak kvôli nemu už i tak riadne narušenú bojaschopnosť a bojovú pripravenosť útvaru.

No a tak som teda svoj štartovací jednosmerný zváračkový zlepšovák na debničkových sánkach do armádnej vojenskej praxe nikdy nenasadil a zimné previerky štartovania vozidiel preto zostali i naďalej nočnou morou našej Československej ľudovej armády.

Stalo sa vo VÚ 4212 Drhovice, pošta Dražice, december 1984

Ján Sýkora

Ján Sýkora

Bloger 
  • Počet článkov:  73
  •  | 
  • Páči sa:  16x

Bežný občan so zmyslom pre humor. Zoznam autorových rubrík:  VojenskéPolicajnéRuskéZo života

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu