Ako sme v paneláku ušetrili 60% na kúrení.

Bol to vtedajší (teraz to už v Petržalke vyzerá inak) typický anonymný sídliskový petržalský panelák s príznačnými problémami tohoto najväčšieho slovenského sídliska. Vypálené pivnice, narkomani na chodbách, použité ihly a striekačky po zemi, fekálie a moč na schodištiach, odpadky v dome i okolo neho a absolútny nezáujem obyvateľov i Bytového podniku o akékoľvek dianie v dome.

3 roky som ten stav len bezmocne mlčky trpel a triasol sa od strachu o deti, že sa niečím nakazia alebo sa im niečo stane. Mesiac po tom, ako bola prevedená nadpolovičná väčšina bytov v dome do osobného vlastníctva, som zorganizoval domovú schôdzu a dal sa na nej zvoliť za domového dôverníka. A tak v dome zavládla moja tvrdá ruka a s ňou nastúpilo právo silnejšieho.

Začal som vytlačením feťákov z domu. Všetky nezmyselné spoločné priestory (bicyklárne, kočikárne, sušiarne, práčovne,..), ktoré slúžili len ako brlohy narkomanov a skládky odpadu, som dal prekolaudovať na pivnice a dal som z nich vyviesť 2 veľkorozmerné kontejnery odpadu, čo sa tam nahromadil za 20 rokov. Pivnice sa rovným dielom rozdelili medzi všetkých obyvateľov domu a každý si v nich mohol vybrať svojho suseda. Zrazu namiesto malých neustále vykrádaných latkových pivničných kobiek 1x1.5 m bez akéhokoľvek súkromia mali 2-3 ľudia k dispozícii celú uzavretú miestnosť. Cez jedného väzeňského dozorcu bývajúceho v dome som ešte v leopoldovskej mrežovni zabezpečil výrobu dverových mreží na dvere všetkých pivníc len za cenu materiálu a tak sa feťáci už nemali v dome kde zhromažďovať. Súčasne som dal zamrežovať i vchodové dvere a tak dlho som neustále menil zničené vložky v zámkoch, až to feťákov prestalo baviť ich upchávať zápalkami či drôtmi a presunuli sa do iného domu.

V dome zavládla spokojnosť, vnútri i vonku bolo zrazu ticho, čisto a bezpečne, Bytový podnik začal spolupracovať, na chodbách i na schodištiach sa objavili kvety a ľudia si okolo domu dokonca zriadili kvetinové predzáhradky. Vznikla snaha si vnútro domu vykachličkovať a vymaľovať, ale pohrozil som abdikáciou, že ak chcú dom skrášľovať, nech si na to nájdu iného domového dôverníka. Ale ak chcú, aby som sa o dom naďalej staral, nech ma nechajú robiť to, čo šetrí peniaze.

Najväčšou položkou v inkase je kúrenie. Navštívil som preto poradenskú službu Slovenskej energetickej agentúry, kde mi presne vysvetlili, aké opatrenia a v akom poradí máme robiť, aby sme dosiahli čo najväčšie úspory s čo najnižšími nákladmi a vypracovali nám na to energetický audit.

V prvom rade bolo treba zabezpečiť meranie spotreby tepla celého domu i každého bytu zvlášť a zabezpečiť hydraulické vyregulovanie a termostatizáciu radiátorov. A v druhom kroku bolo treba dom komplexne zatepliť.

Nie všetci s týmto poradím prác súhlasili, niektorí z rožných bytov chceli prednostne zatepľovať. Peňazí bolo málo dokonca i len na jednu akciu, v dome sa rozpútali hádky s urážkami a tak aby boli všetci spokojní, rozhodli sme sa spraviť všetko odrazu. Zvýšili sme si tvorbu Fondu opráv domu na 1000 Sk/mesiac/byt, vybavil som od štátu 50% dotáciu na zateplenie obvodových múrov a hneď v máji 2002, keď bola povinnosť termostatizácie v zákone zrušená (povinnosť vyregulovania i merania spotreby tepla domu zostala), som navštívil dodávateľa termostatických ventilov a dohodol sa s ním, že ak nám spraví bezúročne na rok na splátky kompletne na kľúč vyregulovanie, termostatizáciu i meranie domu a bytov, presvedčím ľudí i na objednanie toho, čo už zo zákona povinné nie je. A keďže nám ešte stále nejaké peniaze chýbali, zorganizoval som medzi ľuďmi dobrovoľnú pôžičku do Fondu opráv (každý koľko môže). Boli takí, čo požičali 1 tis Sk, boli takí, čo i 20 tis, každý podľa svojich možností. Nebolo až také ťažké presvedčiť ľudí faktami - na každú našu jednu našu požičanú korunu nám jednu dal štát a druhú sme získali z úspor tepla, pričom ručenie návratu bolo budúcimi platbami do Fondu opráv. 200% úrok s nulovým rizikom v tom čase nesľubovali ani nebankové subjekty. A tak zrazu sa majitelia 36 bytov v dome vrátane dôchodcov a mladých rodín poskladali neuveriteľných chýbajúcich 280 tis Sk a mohli sme na dome realizovať odrazu všetko, čo prinášalo vysokú navrátnosť a prudko zlepšovalo kvalitu bývania.

V dome bolo po zateplení zrazu horúco a pribudlo trvale otvorených okien, ľudia neboli zvyknutí šetriť. 2 týždne som počkal, potom som obehol bytové merače, výsledky dal do tabuľky a vhodil ju každému do schránky, nech si každý môže porovnať svoju i susedovu spotrebu. A všetko som s príčinami vysokej spotreby i možnosťami úspor dôsledne písomne okomentoval (zatvorenie trvalo otvorených okien a iba nárazové vetranie, vypínanie radiátorov keď nik nie je doma, stiahnutie výkonu radiátorov v noci, výmena pôvodných okien za plastové či aspoň ich utesnenie, zateplenie latkových stien lodžií,...)

Základná slovenská nátura (závisť) sa nikdy nezaprie. Veď prečo by mal niekto platiť viac, než jeho sused a to čo i len o 100 Sk. V dome začala studená vojna. Behom 2 hodín boli dovtedy trvale otvorené okná uzavreté, behom 2 dní ľudia začali silikónovými tesneniami utesňovať okná a behom 2 týždňov sa rozpútali sa závody v zbrojení (výmena starých netesniacich okien za plastové, zatepľovanie latkových stien lodžií,...).

Pravidelne v mesačných intervaloch som rok robil prehľady spotrieb tepla jednotlivých bytov a prehľadové tabuľky som hádzal do schránok. Ľudia v dome vášnivo diskutovali a porovnávali sa so susedmi. Dôchodcovia prestali komentovať telenovely a na lavičke pred domom to len tak hučalo porovnávaním efektivity úsporných opatrení. Hlas ľudu rázne odsudzoval "vypínačov" (vypli si kúrenie a nechali sa vykurovať susedmi - vyriešili sme to výpočtom minimálnej spotreby, ktorú musí platiť každý) i "kuričov" (naďalej kúrili naplno a zvyšovali tým fixnú časť platby ostatným). Úspory po zmene návykov ľudí dosiahli postupne 50% (25% dokázalo meranie, regulácia a termostatizácia s návratnosťou do 2 rokov a ďalších 25% zateplenie obvodových múrov s návratnosťou do 10 rokov)

Pôžičku sme ľuďom behom roku do koruny vrátili, práce sme stihli zrealizovať iba s 10% DPH a už 4 roky nám naša investícia prináša vysoké úspory na kúrení. Ceny tepla neustále rastú, ale po vykonaní ďalšej investície (zateplenie strechy a schodíšť) úspory na kúrení oproti pôvodnému stavu už dosiahli 60% a tak naše platby za vykurovanie už 4 roky zostávajú nezmenené (v priemere 10 tis/rok/4izbový byt). Pôvodná návratnosť počítaná na 10 rokov sa vplyvom nárastu cien tepla (a tým i úspor tepla) skrátila na 6 rokov. Pripravujeme, resp. realizovali sme ďalšie úsporné akcie (rekonštrukcia spoločnej antény a poslanie výpalníckeho UPC tam, kam patrí, vlastná studňa na vodu na splachovanie WC, rozdelenie osvetlenia na schodištiach, vyregulovanie a zateplenie rozvodov teplej vody, ...). Keď sa raz v dome objavil neplatič a nebol ochotný si dohodnúť splátkový kalendár, postupné rázne odstavenie kúrenia, teplej a na záver i studenej vody zásadne zmenilo jeho názor.

Susedia sú stavom v dome nadšení a chcú v zlepšovaní bývania naďalej pokračovať. V dome nemáme jediného neplatiča ani feťáka. Naši dôchodcovia provokujú ostatných v ulici, ako málo sa teraz u nás v dome platí a jediným prípadom nespokojnosti bola jedna dôchodkyňa, ktorá sa mi posťažovala, že vôbec nemá radosť z toho, že za byt tak málo platí, lebo teraz sa už v klube dôchodcov nemá ani na čo posťažovať. Vrcholom spokojnosti bolo, keď dokonca hlava jednej dovtedy vždy problémovej rómskej rodiny z domu prišla za mnou, poďakovala sa mi za to, ako dobre sa o nich starám, že si to veľmi vážia a dobrovoľne sa ponúkla, že ak budem náhodou potrebovať dať niekomu poriadne rozbiť hubu, stačí iba naznačiť.

A tak som sa nechtiac a proti svojej vôli stal v našom dome národným hrdinom.