Požiarna zbrojnica a k nej priľahlé drevené garáže pre požiarnu techniku sa týčili pri bývalom mlynskom náhone, z ktorého mohli hasiči operatívne čerpať vodu do nádrží svojich strojov i bez toho, že by museli s technikou vyjsť von z garáží. A protipožiarnu službu zabezpečovali tí najlepší špecialisti a odborníci, akých len z miestnych ľudských zdrojov mohol vtedajší požiarny zbor poskytnúť. Žiadny oheň sa teda v dosahu ich pôsobnosti zo strachu pred nimi po dlhé roky neodvážil vypuknúť. Až tamojší požiarnici zabudli, ako sa má požiarom správne preventívne predchádzať a prípadne ich i hasiť.
Miestni hasiči veru neboli ako dobrovoľní hasiči z Chaplinových nemých grotesiek. Boli to skutoční a ozajstní profesionáli, ktorí boli formálne zamestnaní v miestnej strojárskej fabričke a počas pracovnej doby tvrdo trénovali zásahy pri požiari. Raz za dva týždne vybalili hadice, namontovali ich na striekačky, naštartovali techniku, zastriekali si a potom vytiahli hadice na hasičskú vežu vysušiť, aby ich následne mohli na nasledovné dva týždne opäť zrolovať. A zvyšok času teoreticky trávili údržbou svojej vernej a spoľahlivej požiarnej techniky, špeciálnou prípravou a stálou nočnou službou na zbrojnici, prakticky však hlavne popíjaním lacného vína a mastením kariet, prípadne kanadskými žartíkmi na účet iných požiarnych zborov v okolí, keď im telefonicky hlásili vymyslené požiare, aby ich následne mohli so škodoradostným rehotom po vyhlásení poplachu odvolať.
Bola vtedy studená, dlhá, tuhá zima, len tak prašťalo. Studený severák zaliezal až do špiku kostí a v požiarnickej búde s netesniacimi oknami stála služba pri spaní i pri kartách neustále drkotala zubami. Bolo teda logické, že všetko víno sa pred jeho vypitím vždy ešte preváralo na elektrickom variči, aby podchladené hrdlá lepšie zohrialo a jeho spotreba sa vďaka mrazivému počasiu oproti letnému normálu výrazne zvýšila.
Nastal deň periodickej údržby techniky. Aby to nemali požiarnici z garáží do zbrojnice k zdroju vareného vína tak ďaleko a príliš sa nenachodili sem i tam, dali si elektrický varič priamo do garáže na montážny stôl hneď vedľa svojej najmodernejšej striekačky a za neustáleho popíjania lahodného horúceho škoricového vína do večera všetku svoju techniku preskúšali, vyutierali handrami od oleja presakujúceho z motorov i prevodoviek a vzorne vykonali jej preventívnu údržbu. Len ten elektrický varič zabudli preventívne vypnúť a zaolejované mastné handry preventívne odložiť.
Po ukončení údržbárskych prác stála požiarnicka služba, unavená zimou, náročnou údržbou a hlavne zvýšeným prídelom prevareného vína, tak ako vždy zaliezla do svojej zbrojnice, zabalila sa do všetkého, čo len bolo k dispozícii a pohodlne sa uložila pri telefóne k zaslúženému odpočinku. Nevypnutý varič, položený na montážnom stole, sa rozžeravil do červena, pracovná doska nasiaknutá olejom o krátky čas vzbĺkla, od nej sa chytili pohodené neupratané mastné handry a zanedlho už vyschnuté drevené garáže i so všetkou zaparkovanou požiarnickou technikou horeli na široko – ďaleko viditeľným jasným, nezhasiteľným plameňom.
Vďaka bdelosti a ostražitosti plameňmi zburcovaných miestnych obyvateľov z okolia sa síce našťastie podarilo sladko a hlboko spiacu opitú požiarnu hliadku zachrániť a zobudiť skôr, než sa oheň preniesol i na strážnicu a ublížil jej, ale žiadna požiarna technika sa už z plameňov garáží zachrániť nedala. A tak bľabotajúci a ako zvučajne na mol ožratí požiarnici zúfalo telefonovali do vedľajšieho mestečka o pomoc, aby im odtiaľ okamžite poslali požiarnu techniku, lebo u nich v garážach horí a technika sa už nedá vytiahnuť.
Márne. V susednom mestečku už mali ich kanadských žartíkov plné zuby, naviac dobre vedeli, že priamo pred zbrojnicou je mlynský náhon vždy plný vody, takže striekačky či prenosné čerpadlá by sa v prípade ozajstného požiaru garáží ani len nemuseli vyťahovať von a stačilo by len natiahnuť a pripojiť hadice. Zúfalým prosbám miestnych preto nevenovali žiadnu pozornosť, poslali ich do ... (teplých krajín) a srdcervúce telefonáty ignorovali. A tak požiarnické garáže i zbrojnica pred zrakmi bezmocných miestnych hasičov a škodoradostného nadšeného povzbudzovania zhromaždených obyvateľov mestečka ľahli popolom a vyhoreli až do tla. Ani len ten verný elektrický varič na preváranie vína sa už nepodarilo zachrániť.
Hasiči zo susedného mestečka, konečne presvedčení a zmobilizovaní policajtmi, dorazili na miesto činu už neskoro. Ranný úsvit odhalil krutú pravdu – vytriezvení miestni hasiči sa už len smutne dívali na dymiace trosky a ruiny svojho teplého hniezdočka a skrúšene pozorujúc obhoreté vraky svojej techniky nostalgicky spomínali na staré dobré zlaté časy služieb v starej zbrojnici pri kartách a vínku, ktoré sa im definitívne skončili.
Všetko zlé je ale i na niečo dobré, požiarna zbrojnica podľa vtedajších protipožiarnych predpisov v každom mestečku bez výnimky musela byť. Mestečko teda vďaka jednému nevypnutému elektrickému variču a jeho večne ožratej požiarnickej obsluhe konečne dostalo zo štátneho rozpočtu pridelené vytúžené prostriedky na novú požiarnu zbrojnicu i s murovanými garážami, ktoré tam na okraji mestečka stoja dodnes. Z dotácie dokonca potichučky zvýšilo i na výstavbu novej, verejnosťou i hasičmi hojne navštevovanej vychýrenej štýlovej drevenej krčmy s úradným názvom „Salaš“, ktorý vyrástla na mieste starej zbrojnice. A tak vďační domáci obyvatelia svoju novú krčmu na počesť tých obetavcov, čo jej výstavbu spolu s novou zbrojnicou pre mestečko nechtiac nezištne zabezpečili, ešte po dlhé roky nežne a láskyplne so sprisahaneckým úsmevom na perách nazývali írečitým priliehavým názvom „U hasiča“.
